V jednom auguste, v dvoch susedných krajinách, sa stali dve veci, ktoré spolu povedia o startupovom regióne viac než hociktoré funding kolo za posledný rok.
V Prahe si vláda sadla, spísala zoznam vecí, ktoré startupom komplikujú život, a začala ich škrtať zákonom. V Bratislave sme si medzitým zdražili vstupné dvere: od 17. augusta 2026 ťa môže založenie s.r.o. vyjsť celkovo na viac než 500 eur, kým donedávna stačilo okolo 220. Nie je to koniec sveta, ale je to signál. A ak staviaš firmu v tomto regióne, oplatí sa ho prečítať.
Čo Česi vlastne napísali
- augusta predstavila česká vláda návrh startupového zákona. Prvýkrát v histórii krajiny má právne pomenovať, čo startup vôbec je, a dať investorom dôvod nechať peniaze doma namiesto v zahraničí.
Novinky, ktoré ťa ako foundera zaujímajú:
Nový status „certifikovaný startup“: firma do 8 rokov od vzniku (10 pri vybraných deep-tech projektoch), s ročným obratom do 250 miliónov korún, nekótovaná a bez väčšinového vlastníka spomedzi etablovaných hráčov. Certifikát bude vydávať nová agentúra CzechBusiness (vznikla zlúčením CzechInvestu a CzechTrade) a proces má trvať najviac tri mesiace.
Daňová úľava pre investorov: individuálny investor si bude môcť odpočítať až 5 miliónov korún ročne. Pri 23 % sadzbe to je úspora vyše milióna korún na jednom angel čeku. Preložené do reči foundera: viac lokálnych peňazí má zrazu dôvod prísť práve k tebe.
K tomu rozšírený ESOP a podpora transferu technológií, oboje modelované podľa španielskeho „Ley de Startups“ z roku 2022. Platiť to má od 1. júla 2027 a teraz je to návrh v medzirezortnom pripomienkovom konaní, takže do vtedy sa ešte môže zmeniť. Ale aj samotný zámer dvíha latku hore.
Prečo to robia (a prečo je to relevantné aj pre teba)
Česi nerobia gesto, riešia deficit, ktorý sa dá zmerať. Za posledných desať rokov mali podľa vlastného vládneho zdôvodnenia len 89 startupov s externou investíciou na milión obyvateľov. Švédsko 316, Estónsko 681. VC kapitál na hlavu bol v roku 2024 v Česku rádovo desaťnásobne nižší než vo Švédsku.
Šéf Českej startupovej asociácie Jiří Vicherek to povedal bez obalu: chcú upgrade systému, aby startupy neutekali do zahraničia. Vládny splnomocnenec Martin Jiránek odhaduje, že novej definícii bude zodpovedať 500 až 700 českých firiem. To nie je marketing, to je pokus preskočiť desať rokov naraz.
V zákone však chýba jasnejšie riešenie „švarc systému“ a debata o zamestnaneckých opciách je podľa Jiránka „zatím v počátku“. Ale aj kritickí právnici ho berú ako jeden z najlepších krokov pre české prostredie za posledné roky.
A čo my?
Kým Česi riešia legislatívu, my máme dáta. Startup Report Slovensko, ktorý sme ešte v septembri 2025 pripravili spolu so Slovenskou sporiteľňou na vzorke 183 startupov a 41 investorov, zistil, že zhruba štvrtina slovenských startupov zvažuje presun do zahraničia. V auguste 2026 sa tie čísla znova vrátili do médií, lebo v kontexte českého zákona dostali novú váhu.
Ako hlavné bariéry firmy uviedli získavanie zákazníkov (53 %), prístup k financovaniu (50 %) a škálovanie (28 %). Takmer polovica opýtaných už dnes robí viac než polovicu tržieb v zahraničí. Domáci trh im teda dávno nestačí ako cieľ, je to už len miesto, kde sa firma narodila.
A táto štatistika má tvár, meno a adresu vo Viedni.
Prípad GymBeam
Koncom roka 2025 GymBeam oznámil investíciu 110 miliónov eur (30 miliónov equity plus 80 miliónov bankového financovania), najväčšiu v histórii slovenského e-commerce. A zároveň presun sídla skupiny z Košíc do Viedne. Firma pritom rastie ďalej, tržby v roku 2025 dosiahli 232 až 269 miliónov eur, medziročne o 24 % viac.
Vedenie bolo nezvyčajne otvorené v tom prečo. Viacero fondov ich vraj v kole odmietlo s tým, že Slovensko je príliš rizikové, a s rakúskou materskou firmou by ten istý pitch dopadol inak. Zhrnuli to vetou, ktorá nemieri na čísla, ale na to, ako nás vonku vnímajú: „Na Slovensku je stále cítiť pachuť socializmu.“
Dôležitý detail: sami zakladatelia zdôrazňujú, že to nebola impulzívna reakcia na jeden zákon, ale výsledok viacročnej analýzy. Čo z toho robí vážnejší signál, nie menej vážny. Presne takéto rozhodnutia firmy robia potichu a roky predtým, než sa dostanú do titulkov.
Prečo si SK a CZ startupy konkurujú
Slovensko a Česko si nekonkurujú symbolicky. Bijú sa o ten istý technický talent, tých istých skorých zákazníkov a ten istý regionálny kapitál. Ak Česko o rok ponúkne certifikovaným startupom jasnú definíciu, daňovú úľavu pre investorov a rýchlu certifikáciu, a Slovensko v tom istom čase pridá administratívne náklady na založenie firmy, nejde len o to, že „Česko dobehne Slovensko“. Ide o to, že slovenský founder dostane ďalší racionálny dôvod preregistrovať sa kúsok za hranicu. Tak ako GymBeam do Rakúska.
Čo si z toho odniesť ako founder
Nečakaj na zákon, kým si upraceš štruktúru. Ak plánuješ zahraničné kolo, over si už teraz, ako sa investori z DACH, UK alebo US pozerajú na tvoju právnu formu, cap table a jurisdikciu.
Sleduj český zákon, aj keď si slovenský startup. Ak ho schvália v navrhovanej podobe, bude to referenčný bod, ktorý slovenskí investori ani úradníci neobídu. Buď ako tlak na reformu doma, alebo ako dôvod, prečo firmy z oboch krajín začnú porovnávať, kde sa oplatí „certifikovať“ ako startup.
Ber zahraničnú jurisdikciu ako voľbu, nie ako útek. Rozhodnutie o sídle nemusí byť o úteku pred Slovenskom. Môže byť o tom, kde ti investor uverí ten istý príbeh o čosi ľahšie. To je strategické rozhodnutie, nie emócia.
Dvaja susedia, dva opačné kroky. Jeden píše startupom zákon, druhý im zatiaľ píše dôvod porovnávať si mapy. Zatiaľ.
